Článok(pancierniček oranžovoškvrnitý)
Druh: Corydoras duplicareus
Rod: Corydoras
Podčeľaď: Corydoradinae
Čeľaď: Callichthyidae (pancierničkovití)
Rad: Siluriformes (sumci)
Pôvod: Brazília, horný tok Rio Negro (taktiež sa uvádza i Rio Poranga)
Popísaný: 1995, Sands
Podobné druhy: Corydoras adolfoi, Corydoras imitator, Corydoras nijsseni, Corydoras serratus.
Popis: Jeho domovom je Južná Amerika, presnejšie horný tok Rio Negro, ale taktiež sa uvádza i Rio Poranga. Veľkosť majú 4-5 cm. Telo je vyššie a zavalitejšie. Farba tela je bledá, v chrbtovej časti má čierny pás, ktorý začína pod chrbtovou plutvou a pokračuje až po začiatok chvostovej plutvy. Čierny pruh má i cez oko. Medzi týmto pruhom a pruhom na chrbte má zlato-oranžovú škvrnu. Plutvy sú bezfarebné so silnejším vrúbkovanim. Oproti Corydoras adolfoi (s ktorým sa často zamieňa) má hlavu viac guľatú, čierny pruh na chrbte je oveľa "silnejší" (hrubší) a smerom k chvostovej plutve sa nezužuje. Pri Corydoras adolfoi sa tento pruh zužuje smerom k chvostu a má plutvy bez vrúbkovania. Ústa "spodné" prispôsobené na prijímanie potravy z dna, na ktorých sa nachádzajú tri páry fúzikov. Slúžia ako chuťový a hmatový "senzor". Majú vyvinuté črevné dýchanie atmosférického kyslíka, takže ich môžeme vidieť ako sa chodia nadýchnuť na hladinu. Jednoducho "prehltnú" vzduch a následne ho "pretlačia" cez dobre prekrvené črevo, odkiaľ sa kyslík dostáva "ďalej" do tela.
Pohlavné rozdiely: Samičky sú plnšie, väčšie a taktiež vyššie ako samčekovia. Samčekovia majú "ostrejšie" tvary tela, hlavne špicatejšiu chrbtovú plutvu a sú menší.
Chov: Teplota vody by sa mala "pohybovať" medzi 22-26°C, pH = 6.0-8.0 a dH = 2-25. Dno by mal tvoriť čo najjemnejší štrk, prípadne piesok. Takéto dno je dôležité aby si neporanil fúziky, nakoľko sa zdržuje hlavne pri dne, ktoré neustále prerýva a hľadá potravu. Je všežravec. Bez problémov prijíma ako živú, tak i mrazenú potravu a taktiež sušené (vločkové a tabletkové) krmivá. Najlepšie je ich chovať v húfiku viacerých jedincov. Je to mierumilovný pancierniček, takže je vhodný do spoločenského akvária. Nádrž by mala byť hustejšie osadená rastlinami s viacerými úkrytmi vytvorenými kameňmi, skalami alebo koreňmi. Ale taktiež im je treba nechať i priestor na plávanie a kŕmenie. Aktívnejší je v ranných a večerných hodinách.
Odchov: V zajatí sa rozmnožujú pomerne dobre a ochotne. Impulz k treniu môže byť výmena vody a následné zníženie teploty vody, kŕmenie kvalitnou živou potravou (nitenky), ale i zmena barometrického tlaku. Trecie obdobie v prírode sa začína v novembri až decembri. Na trenie je ideálny pomer 2:1, čiže dvaja samčekovia a jedna samička. Pre tento druh sú typické dosť veľké ikry (zhruba 2 mm). Samičky ich "najradšej" lepia na sklo, buď samostatne alebo vo dvojiciach. Celkový počet ikier býva dosť nízky - niekoľko desiatok. Ikry sú veľmi lepivé a majú svetlohnedo-žltú farbu. Zhruba po 3 dňoch stmavnú a "stráca" sa aj ich lepivosť. Corydoras duplicareus sa vytierajú v 2-3 týždňových intervaloch. Poter sa liahne za 5-6 dní (závisí od teploty vody) a patrí medzi tie odolnejšie. Na začiatku rastie dosť rýchlo. Keď majú zhruba 1 cm ich rast sa výrazne spomalí. Ideálna potrava je čerstvo vyliahnutá Artemia salina. Zhruba po 4 týždňoch má veľkosť 12-16 mm. Dôležité je aby mali čistú vodu.
18.02.2007
Jozef Doliňák